Prioritné témy


 

Všetky projekty musia byť v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu Európa pre občanov. Žiadateľom sa navyše odporúča, aby sa projekty venovali aj nižšie uvedeným viacročným prioritám, ktoré Európska komisia definovala v roku 2015 po porade s účastníkmi programu zastúpenými v skupine občianskeho dialógu a programového výboru Európa pre občanov.


Európska komisia si vyhradzuje právo kedykoľvek preskúmať, prispôsobiť a/alebo upraviť zoznam priorít v prípade potreby, po porade s účastníkmi programu zastúpenými v skupine občianskeho dialógu a programovým výborom.

Potrebné je rozlišovať:

–osobitné priority pre oblasť 1: Európska pamäť 
–osobitné priority pre oblasť 2: Podpora demokracie a občianskej participácie.

 Špecifické priority pre oblasť 1: Európska pamäť

1. Pripomínanie si dôležitých historických míľnikov v nedávnych dejinách Európy

Jedným z cieľov programu Európa pre občanov je vytvoriť príležitosti na diskusiu o európskych dejinách nad rámec národných perspektív (pozri: nariadenie Rady EÚ č. 390/2014).

Prostredníctvom oblasti 1 (Európska pamäť) sa program zameriava na podporu spoločnej európskej pamäte a vzájomného porozumenia medzi občanmi z rôznych členských štátov EÚ, najmä podporou projektov, ktoré odrážajú historické míľniky a zmeny v režimoch 20. storočia v Európe a ich trvalý význam pre dnešnú Európu.

V roku 2020 budú oprávnené témy projektov zahŕňať tieto pamätné udalosti:

 1950 Schumanova deklarácia
1990 Zjednotenie Nemecka a demokratizácia v ostatných európskych krajinách 
2000 Vyhlásenie Charty základných ľudských práv EÚ

2. Občianska spoločnosť a občianska účasť v totalitných režimoch

V totalitných režimoch demokratické pojmy ako "občianska spoločnosť", "sloboda", "demokracia" a "demokratické postupy", úplne stratili svoj význam. Sloboda slova, otvorená verejná diskusia, politické demonštrácie rôznych politických aktérov a verejné stretnutia neboli povolené.
Jeden zo základných prejavov demokratickej angažovanosti, členstvo v politickej strane, bol tiež odklonený od svojho pôvodného účelu, aby preukázal lojalitu voči vedúcej strane a zhodu s vládnucim politickým režimom.

Na rozdiel od toho, slobodné sociálne hnutia, ktoré vychádzajú z občianskej spoločnosti, boli často ostrakizované, ohrozované a potláčané. Občianska spoločnosť a demokratické hnutia boli absorbované a zneužívané systémom vlády jednej strany. Verejne dostupné informácie boli tiež monopolizované a deformované oficiálnymi inštitúciami. Akýkoľvek rozdielny pohľad bol považovaný za "nesúhlas". Sloboda slova bola zakázaná a nezávislé hlasy boli umlčané. Politické rozhodnutia sa uplatňovali bez demokratických úvah.
Žiadatelia by sa mali zamyslieť nad manipuláciou najmä prostredníctvom "propagandy" a oficiálnych médií v minulosti a tiež nad súčasným nárastom populizmu. Cieľom je ukázať, že občianska spoločnosť, slobodné médiá a otvorená diskusia sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie.

Prostredníctvom svojich projektov by mali žiadatelia uvažovať aj o význame súčasných demokratických úspechov, ako je právny štát, občianske slobody, občianske práva a zdôrazniť krehkosť občianskych práv (sloboda prejavu, právo voliť ...). Cieľom je tiež diskutovať o konkrétnych spôsoboch a mechanizmoch, ktorými by mohli byť tieto občianske slobody chránené, alebo diskutovať o vplyve sociálnych médií v tejto súvislosti a pod. 

3. Antisemitizmus, anti-ciganizmus, xenofóbia, homofóbia a iné formy netolerancie: ponaučenia pre súčasnosť

Totalitné režimy 20. storočia pripravili niektorých svojich občanov o ich základné práva až do miery úplného vylúčenia a genocídy. To bol prípad židovských a rómskych komunít, ako aj iných rasových, kultúrnych alebo etnických menšín pod nacistickým režimom, vrátane LGBTI (lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov / transsexuálov a intersexuálov). Týmto spôsobom uvedené režimy, odôvodnené zavádzajúcimi ideológiami a podporované klamlivou propagandou, vylučujúcimi právnymi predpismi a represívnymi štruktúrami, dokázali skrývať masové vraždy.
Prejavy antisemitizmu, xenofóbie, homofóbie a iných foriem neznášanlivosti z minulosti by sa mali analyzovať a diskutovať o nich a tak získavať informácie pre súčasnosť. Prostredníctvom svojich projektov by žiadatelia mali riešiť tieto témy a otázky: ako rozpoznáme a zastavíme rozpravu vedúcu k vylúčeniu a marginalizácii menšinových skupín obyvateľstva? Aké vzdelávacie nástroje na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni slúžia na elimináciou týchto foriem neznášanlivosti? 

4. Prechod k demokracii a pristúpenie k Európskej únii

V prípade mnohých členských štátov, ktoré vo svojej nedávnej histórii zažili prechod k demokracii, zohralo pristúpenie k Európskej únii dôležitú úlohu pri podpore a konsolidácii demokratizácie. Proces predbežného členstva prostredníctvom systému demokratickej podmienenosti podporil politické zmeny a štrukturálne reformy, posilnil administratívne kapacity a zlepšil ochranu menšín.


Projekty v rámci tejto osobitnej priority by mali analyzovať, ako perspektíva vstupu do EÚ ovplyvnila demokratické normy a postupy nových demokracií. Pri prehodnocovaní rozšírení dosiahnutých v posledných dvoch desaťročiach budú projekty otvárať diskusiu o tom, či je potrebné ďalšie rozširovanie alebo iné formy partnerstva s krajinami susediacimi s EÚ.

Špecifické priority pre oblasť 2. Podpora demokracie a občianskej participácie

1. Diskusie o budúcnosti Európy a ako čeliť euroskepticizmu

V rámci tejto viacročnej priority programu Európa pre občanov budú mať občania príležitosť vyjadriť, akú Európu chcú, a načrtnúť ich dlhodobú víziu budúcnosti európskej integrácie. V tejto súvislosti predstavuje Biela kniha o budúcnosti Európy východiskový bod.

Diskusie o budúcnosti Európy by sa nemali obmedzovať len na tie, ktoré už podporujú myšlienku Európskej únie, ale sústrediť sa aj na občanov, ktorí odmietajú alebo spochybňujú Európsku úniu a jej úspechy, alebo zostávajú ľahostajní. Ambicióznym cieľom je pokúsiť sa vzniesť kritiku voči EÚ ako užitočný, konštruktívny a pozitívny stimul pre európsku integráciu z dlhodobého hľadiska a pomôcť EÚ priblížiť sa k jej občanom.

Projekty v rámci tejto priority by mali refklektovať nový príbeh Európy, ktorý bude konštruktívny, prientovaný na občanov a na budúcnosť a viac zapájať najmä mladšiu generáciu. Projekty môžu viesť k diskusiám o konkrétnych spôsoboch, ako vytvoriť demokratickejšiu úniu, aby sa občania mohli opätovne spojiť s EÚ a rozvíjať tak silnejší zmysel pre vlastníctvo európskeho projektu. 

Ďalším cieľom projektov v rámci tejto viacročnej priority môže byť určenie spôsobov ďalšieho posilnenia európskeho rozmeru a demokratickej legitimity rozhodovacieho procesu v EÚ. Vzhľadom na nízku mieru účasti v európskych voľbách v posledných rokoch a nárast populizmu v mnohých členských štátoch sa projekty môžu zaoberať otázkou, ako motivovať občanov EÚ k tomu, aby sa zúčastnili volieb a ako vytvoriť impulz pre ich aktívnu demokratickú účasť na všetkých úrovniach EÚ. 

Žiadatelia sú tiež vyzvaní, aby organizovali diskusie alebo aktivity o vzostupe euroskepticizmu a jeho dôsledkoch pre budúcnosť Európskej únie. Očakáva sa, že takéto diskusie alebo aktivity umožnia účastníkom prehĺbiť svoje vedomosti o inštitúciách a politikách EÚ a lepšie pochopiť úspechy a prínosy EÚ, ako aj náklady, ktoré by vznikli v prípade, že by sme neboli súčasťou EÚ.

2. Podpora solidarity ako základného konceptu 

Európska únia je postavená na solidarite: solidarita medzi jej občanmi, cezhraničná solidarita medzi jej členskými štátmi a solidarita prostredníctvom podporných akcií v rámci Únie i mimo nej. Solidaritou sa Európska únia snaží reagovať na spoločenské výzvy, akými bola napríklad nedávna utečenecká a migračná kríza. 

Projekty by mali podnecovať diskusie o tom, čo znamená solidarita v rámci EÚ, najmä v čase krízy. Aké sú právne, politické, ekonomické či etické hranice európskej solidarity? Príchod migrantov a utečencov do Európy znamenal pre EÚ v posledných rokoch veľkú skúšku. 

V rámci tejto viacročnej priority programu Európa pre občanov, občania budú mať možnosť diskutovať na tému solidarity a reflektovať na existujúce solidárne mechanizmy v rámci EÚ. Mali by sa zameriavať na politické oblasti, v ktorých by takéto spoločné mechanizmy mohli byť užitočné a rozvíjané a tiež zvážiť iné možné kanály európskej solidarity, ako sú dobrovoľníctvo, darcovstvo, nadácie, organizácie občianskej spoločnosti, charity, kolektívne financovanie a pod. 

Jedným z aspektov diskusie bude poukázianie na pridanú hodnotu intervencie EÚ v čase krízy, ako sa to stalo v čase migračnej krízy, keď sa národné reakcie zdajú byť nedostatočné, a zároveň zdôraznenie obmedzenia takýchto mechanizmov solidarity z hľadiska zodpovednosti a finančných nákladov. 

3. Podpora medzikultúrneho diálogu, vzájomného porozumenia a boja proti stigmatizácii imigrantov a menšín 

Medzikultúrny dialóg je v podstate výmena názorov a expertíz medzi kultúrami. Usiluje sa o vybudovanie väzieb a spoločného základu medzi rôznymi kultúrami, komunitami a ľuďmi prostredníctvom podpory porozumenia a interakcie. Medzikultúrny dialóg pomáha predchádzať konfliktom a marginalizácii občanov na základe ich kultúrnej identity. 

Program Európa pre občanov môže prispieť k podpore medzikultúrneho dialógu tým, že prinesie európskym občanom rôznych národností a rôznych jazykových skupín príležitosť zúčastňovať sa na spoločných aktivitách. Projekty udelené v rámci tejto viacročnej priority zvýšia povedomie o bohatosti kultúrneho a jazykového prostredia v Európe a podporia vzájomné porozumenie a toleranciu, čím prispejú k rozvoju dynamickej a mnohostrannej európskej idenity. 

V rámci tjeto viacročnej priority sa osobitná pozornosť bude venovať situácii migrantov v našej spoločnosti. V súčasnosti extrémistické alebo populistické hnutia v Európe pravidelne stigmatizujú vo svojich politických diskusiách "tých druhých", migrantov alebo menšiny s cieľom negatívne vyhrocovať verejnú mienku. V tejto súvislosti bude program Európa pre občanov tiež podporovať projekty na podporu vzájomného porozumenia medzi občanmi a migrantmi, prípadne inými menšinami v spoločnosti. 

form

Postup predkladania žiadostí

Návrhy projektov musia byť predložené prostredníctvom formulára žiadosti o grant (elektronického formulára). Žiadosti podané na papieri poštou, poslané faxom alebo priamo e-mailom NEBUDÚ prijaté na ďalšie posudzovanie.

Zobraziť